Inflácia je často skloňovaný pojem a strašiak všetkých peňazí. My sa teraz pozrieme nielen na jej základy a na to, ako funguje, ale predovšetkým na investičné tipy, ako sa s ňou vysporiadať.
Čo je inflácia?
Inflácia je proces, pri ktorom v ekonomike dochádza k všeobecnému rastu cenovej hladiny – teda zjednodušene povedané, rovnaký tovar a služby si postupom času kupujeme za viac peňazí.
Počas inflácie sa zdražuje väčšina vecí súčasne: potraviny, nájmy, energie, doprava, ale aj služby ako kaderníctvo alebo oprava auta. Nejde len o zdraženie napríklad kávy z dôvodu zlej úrody. Zároveň však infláciu môže spustiť zvýšenie cien v jednom sektore, na ktorom sú závislé ostatné odvetvia. Napríklad energie. Inflácia tiež môže byť vyvolaná nepomerom ponuky a dopytu či umelo – vydávaním väčšieho objemu peňazí do obehu centrálnou bankou.
Opakom inflácie je deflácia – stav, keď sa hodnota peňazí časom zvyšuje a za rovnaký tovar a služby časom zaplatíme menej. Tento stav v našej bežnej ekonomike nenastáva – centrálna banka sa snaží udržať ekonomiku v stave miernej inflácie. Národná banka Slovenska, v súlade s cieľom Európskej centrálnej banky, považuje inflačný cieľ v eurozóne za „mierne pod 2 %“. Tento cieľ zabezpečuje cenovú stabilitu.
Inflácia pôsobí stále bez prerušenia. Niekedy, najmä v období rôznych finančných kríz, sa však zvyšuje a tovar tak zdražuje rýchlejším tempom. Posledný nárast zažilo Slovensko aj Česko na prelome rokov 2022 a 2023. Na Slovensku sa inflácia pohybovala v tomto období okolo 15,2 % (január 2023, medziročná), v Česku to bolo až 17,5 – 18 %. V štátoch ako Zimbabwe alebo Venezuela sa však môžeme stretnúť aj s oveľa väčšími číslami, ktoré presahujú stovky či tisíce percent. V takom prípade hovoríme o hyperinflácii. Tá má potom už deštruktívny vplyv na ekonomiku krajiny.
Výhody a nevýhody inflácie nielen pre investovanie
Z inflácie majú radosť dlžníci, pretože sa zmenšuje nielen hodnota peňazí v obehu, ale samozrejme aj hodnota dlžnej sumy.
Z pohľadu úspor je inflácia tichý zlodej. Na rozdiel od výdavkov alebo poplatkov nemení čísla vašich financií. Ak však máte peniaze len na účte alebo pod vankúšom a inflácia dosahuje napríklad 10 %, potom každý rok strácate desatinu ich reálnej hodnoty.
Logicky ak chceme infláciu poraziť, musia sa uložené peniaze zhodnocovať viac, než aká je strata ich hodnoty. Nízku infláciu možno často prekonať aj bezrizikovými finančnými produktami, ako sú sporenie, sporiace účty alebo termínované vklady. Už pri miernom zvýšení však prestávajú tieto úroky stačiť. V takom prípade sa ponúkajú dve možnosti: zmieriť sa so stratou alebo nájsť vhodnú investíciu.
Mnoho ľudí sa pustí do investovania a zhodnocovania svojich úspor nie kvôli túžbe po vyššom zisku, ale práve kvôli inflácii, ktorá veľmi komplikuje dlhodobé ukladanie peňazí napríklad pri sporení na dôchodok alebo pri sporení pre deti. Tento efekt je pre ľudí nepríjemný, ale zároveň u nich vytvára potrebu peniaze míňať alebo pomocou investícií aktívne využívať, čím prispieva k chodu ekonomiky.
Kam investovať pri inflácii?
Zaujímavý efekt má inflácia na dlhopisy. Tie vyplácajú fixný úrok. Keď inflácia rastie, aj hodnota týchto výnosov klesá. Ak bol teda dlhopis vydaný v čase miernej inflácie, stáva sa pri jej náraste menej výnosným. O to však môže byť na trhu lacnejší pre nákup pre budúce zhodnotenie, keď sa zase inflácia vráti do prijateľných hodnôt. A naopak ak firmy chcú vydať dlhopisy v čase vyššej inflácie, musia nastaviť vyšší úrok tak, aby túto infláciu prekonal a aby tieto cenné papiere boli pre investorov vôbec atraktívne. Práve investícia do týchto dlhopisov s vyšším úrokom je dobrou obchodnou príležitosťou. Za pozornosť potom stoja aj štátne dlhopisy, ktoré svojimi výnosmi kopírujú infláciu.
Cena komodít (ako je zlato, striebro a napríklad aj ropa) má tendenciu držať krok s infláciou a pri jej zvýšení tiež rásť. Tým sa komodity stávajú dobrým uchovávateľom hodnoty pre prekonanie inflácie. Najmä drahé kovy sú známe tým, že si v čase svoju hodnotu držia alebo aj zvyšujú. Tiež nehnuteľnosti môžu mať podobné správanie ako komodity, keďže ich ceny spravidla rastú spolu so zvyškom trhu. Treba však zohľadniť aj lokalitu a aktuálny stav dopytu a úverových podmienok. Ďalším efektom na trh s bývaním je, že ak inflácia stúpa, centrálne banky spravidla zvyšujú úrokové sadzby a tým sa zdražujú úvery a hypotéky.
Investície do akcií v čase inflácie patria k mierne rizikovejším, keďže pre niektoré akciové spoločnosti môže byť zvýšenie cien aj likvidačné, ak sa jej nedokážu prispôsobiť. Ak je však spoločnosť stabilná a dokáže sa nárastu cien prispôsobiť, bude jej hodnota stúpať spolu s všeobecným nárastom cenovej hladiny.
