Najlepší drvič ovocia – Porovnanie a tipy

Ako vybrať drvič na ovocie?

Drviče ovocia, či už ručné alebo elektrické, môžu skvele poslúžiť pri spracovaní aj veľkých objemov ovocia. Ako fungujú? Ako ich využiť? A ako vybrať tú najlepšiu variantu?

Typy drvičov a ďalšie nástroje na spracovanie ovocia

Elektrický drvič na ovocie

Drvič na ovocia elektrické je vhodný pre náročnejších, ktorí sa chystajú spracovávať skôr väčšie objemy najmä tvrdších plodín (jablká, hrušky,…) na výrobu muštov a pod. Práca s elektrickým drvičom je rýchla a efektívna.

Elektrický drvič ovocia má typicky vyšší rúrkovitý násypník, zvyčajne z nerezovej ocele či iného ušľachtilého kovu, ktorý je zdravotne nezávadný a hygienický. Drviče disponujú elektromotorom, ktorý pracuje pri vysokých otáčkach (bežne okolo 2 800 ot./min na voľnobeh) a výkonu cez 1 kW. Za hodinu je potom možné spracovať aj niekoľko stoviek kg ovocia. Tieto drviče bežne stoja medzi cca 6 až 15 tisíc Kč. Nevýhodou je napr. vysoká hlučnosť, ale aj rozmery a nutnosť dostupnosti el. siete.

Drvič ovocia na vŕtačku

Tento typ drvičov je v súčasnosti pomerne populárny. Dá sa použiť pre domácu prípravu ovocia na mušt a následné pálenie či kvasenie. Spracovať možno aj pomerne slušné objemy. Drvič na ovocie tvorí nerezová nádoba, veľký hrniec, so špeciálnym uzáverom (často bajonetovým). Z veka vystupuje špeciálny nerezový nástavec, ktorý sa upne do bežnej el. vŕtačky. Tieto šroťáky môžu mať objem okolo 20 l a viac.

Môžete však aj improvizovať a zaobstarať si len samotný nástavec na drvenie ovocia na vŕtačku. Ovocie potom rozdrvíte v akejkoľvek kadi, plastovom či inom sude. Nástavec stojí len pár stoviek Kč. Existuje aj iný typ drviča na vŕtačku. Ten konštrukciou pripomína viac ručný drvič, len je možné otáčanie zabezpečiť pomocou vŕtačky.

Ručný drvič ovocia

Ide o klasickú podobu drviča. Tvorí ho lievikový kovový násypník s dvoma mačkacími valcami na dne. Drviče môžu byť rôzne veľké, najčastejšie sa však vyrábajú modely, ktoré pojmú cca 7 l ovocia. Drvenie sa vykonáva pomocou bočnej ručnej kľuky. Drviče ovocia môžu mať aj nosný oceľový rám alebo nohy.

Tieto drviče sú osvedčené. Dôležité však je, aby boli použité odolné materiály. Niekedy sa tieto drviče predávajú v sade s klasickým ručným lisom.

Ručný lis na ovocie

Ručný lis na ovocie je tradičný nástroj, ktorý tvorí drevený latkový kôš a oceľová páka, ktorou sa otáča proti stredovému skrutku, čím dochádza k tlaku na ovocie. Mušt vychádza spodkom výlevkou. Materiálom koša je často bukové, prípadne dubové či akátové drevo. Používajú sa nezávadné laky a materiály.

Pri tomto základnom type lisu je nutné použiť drevené podkladacie hranoly, čo je o niečo pracnejšie. Tiež lisovanie je fyzicky náročnejšie a zdĺhavejšie. Lisy sú však cenovo dostupnejšie a ľahšie. Existujú varianty aj prakticky „stolové“ – teda malé s objemom len napr. okolo 3 až 6 l. Rovnako tak však môžete zaobstarať veľkoobjemový lis na niekoľko desiatok litrov. Ceny menších lisov pritom začínajú už od cca 1 000 Kč.

Rámový lis

Princíp je tu rovnaký ako pri ručných lisoch, len je tu oceľový rám, ktorým skrutka prechádza. Nie je tak nutné používať hranoly. Rám je odklápací pre prístup k ovociu. Práca je o niečo efektívnejšia. Existujú aj moderné domáce nerezové varianty, zvyčajne na malý objem (2 až 6 l). Drevené modely mávajú objem koša skôr od 6 či 9 litrov. Ceny sú trochu vyššie ako pri základných ručných lisoch.

Hydraulický lis

Najvyššou verziou klasického lisu je hydraulická varianta. Opäť je základ rovnaký ako pri ručnom. Zvyčajne ho tvorí drevený kôš a rám. Navyše sa však dovnútra vkladá tzv. hydraulická panenka. Hydraulický zdvihák s pritlakom aj 2 až 5 ton (záleží na objeme). Tieto lisy na ovocie sú vhodné pre náročné použitie a spracovanie veľkej úrody. Bežné sú modely o objeme 50 i viac l.

Ďalšie typy zariadení na spracovanie ovocia a zeleniny

Najmä pre malé objemy ovocia (pár ks) nie je iste nutné zaobstarať tradičný lis či drvičku. Existujú ručné stolové mlynčeky na ovocie (odšťavovacie mlynčeky) a použiť možno samozrejme modernejšie zariadenia v podobe elektrických odšťavovačov, smoothie makerov, mixérov či príslušenstva ku komplexným kuchynským robotom.

Ako pracovať s drvičom ovocia?

Drviče na ovocie využijete predovšetkým pri výrobe najrôznejších ovocných štiav a muštov, ktoré sa potom následne dajú nielen priamo konzumovať, ale aj rôzne ďalej spracovávať. Najmä na alkoholické nápoje (viď nižšie).

Ako však z ovocia získať samotnú šťavu či mušt? Potrebovať budete šroťák čiže drvič ovocia na kvas a/alebo lis. Prečo „a/alebo“? Veľmi záleží na tom, aké ovocie, v akom množstve a k akým účelom budete spracovávať. Napríklad pre výrobu niektorých páleniek je možné použiť kvas len z nadrveného ovocia (aj keď kvas zo šťavy býva kvalitnejší). Nemusíte ho lisovať. Pri spracovaní menšieho množstva ovocia ho zase môžete len pokrájať a obídete sa pre zmenu bez drvičky. To isté platí u mäkkého ovocia, ktoré je možné rovno lisovať.

Napriek tomu drvička a lis tvoria veľmi harmonický pár, a najmä náročnejší spracovatelia ocenia obe tieto pomôcky. Ostatne sú niekedy predávané aj v sete.

Aký prístroj vybrať podľa spracovaných plodov?

Na spracovanie mäkkých bobuľových plodov, ako sú maliny, černice, ríbezle, čučoriedky, jahody, arónie, egreše a pod., ale aj iné mäkké plody vám postačí iba samostatný lis. Toto ovocie sa odšťavňuje veľmi dobre aj v domácich odšťavovačoch, stolových lisoch či mlynčekoch a robotoch a výťažnosť je u väčšiny pomerne slušná.

Lis môže mať aj menší objem. Ak vynecháme smoothie makery a stolové elektrické odšťavovače tak v prípade klasického ručného lisu môže väčšine bežných hobby používateľov stačiť lis pri spodnej časti kapacity – okolo 3–6 l. Zber domácej úrody týchto plodov zvyčajne nebýva tak masívny, aby bol nutný veľkokapacitný lis. Navyše sa s ovocím veľmi dobre pracuje.

Ako spracovať kôstkové ovocie?

V prípade kôstkového ovocia je na mieste jeho odkôstkovanie či pokrájanie pred drvením a lisovaním. Drvenie môže byť na mieste u tvrdšieho ovocia, ako sú marhule. Napr. čerešne stačí odkôstkovať a použiť trebárs aj domáci odšťavovač či robot. Ponechanie kôstok v ovocí samozrejme nie je vhodné už kvôli možnému poškodeniu ústrojenstva drviča či odšťavovača.

Ako spracovať tvrdé ovocie a zeleninu?

Na tvrdé plody a jablká, už budete ideálne potrebovať drvič aj lis. Vhodné sú ručné drviče s nerezovou násypkou, ale veľmi pohodlný je drvič ovocia na vŕtačku – zvlášť pri veľkom objeme plodín. Elektrický „automatický“ drvič môžu použiť nároční záujemcovia, ktorí zariadenie používajú intenzívne pre veľkú úrodu alebo si chcú maximálne uľahčiť prácu.

Na lisovanie je ideálny klasický ručný košový drevený lis. Modely s rámovou konštrukciou alebo rovno hydraulické lisy sa opäť hodia pri spracovaní väčšej úrody, pretože prácu urýchlia a uľahčia. Napríklad jablká je vhodné pred drvením aj rozkrojiť – na pol alebo aj na štvrtky.

Dá sa zaobísť bez drviča? Ak spracovávate len malé množstvo plodov, potom áno. Dá sa pokrájať na menšie kúsky ručne. Ale výťažnosť lisovania nemusí byť taká ako u drvených plodov a lisovanie je fyzicky náročnejšie. Pri správnom drvení a lisovaní môžete z 1 kg jabĺk získať medzi 0,5 až 0,7 l muštu.

Ako vybrať jablká na mušt?

Vhodné je nenechávať plody určené pre muštovanie prezrieť. Môžu byť múčnaté a menej šťavnaté. Rovnako tak vyberajte len pekné plody, ktoré nie sú napadnuté hnilobou či vážne poškodené. Pri spracovaní nahnilých alebo už pleseň chytajúcich plodov sa stav ovocia prejaví nielen v chuti i vôni výsledného produktu (muštu či následného alkoholického nápoja), ale dostávajú sa do neho aj jedovaté mykotoxíny, ktoré sú potenciálne vysoko zdravotne závadné.

Ako spracovať hrozno?

Spracovanie hrozna a výroba vína už je poctivé umenie. Napriek tomu sa plody viniča môžu spracovávať aj podomácky. Tradične sa víno šliapalo bosými nohami. Tento spôsob lisovania je však extrémne zdĺhavý a fyzicky pomerne náročný. Dnes už sa mnohým ľuďom nepozdáva ani z hygienických dôvodov. Ako na to „moderne“?

Po prvé je potrebné povedať, že ak chcete hrozno spracovať pre výrobu vína, je vhodnejšie lisovať ich zo rmutu, nie celých plodov. Rmut vzniká namletím hrozna zbaveného stopiek a strapín. Na to možno použiť klasický ručný drvič na ovocie, v profi sfére sa už používajú špeciálne vinárske „mlynkoodzrňovače“ (mlynkoodstopkovače), ktoré majú trochu odlišné ústrojenstvo.

Rmut sa potom často necháva ešte fermentovať (červené vína), zhruba 10 dní, pričom sa musí často miešať. A nasleduje lisovanie. Ideálny je jednoznačne ručný, drevený košový lis na ovocie – teda tradičný typ. Pri väčšom objeme možno uvažovať skôr o hydraulickom alebo aspoň rámovom prevedení, ktoré prácu uľahčí a urýchli. Lisovaním vzniká vinný mušt.

Prečo si zaobstarať drvič na ovocie? Koncentrované zdravie v mušte

Šťava sa dá lisovať z najrôznejšieho ovocia s mäkkou aj tvrdou dužinou. V našich zemepisných šírkach patrí k najtradičnejším výrobkom tohto druhu jablčný mušt. Jablká sú všade okolo nás hojnosť, a keď sa vydarírok, môže ich na stromoch vzísť značná nadúroda, až sa konáre prehýbajú. V takom prípade je možné, že nestihneme ovocie spracovať pôvodne zamýšľaným spôsobom, nemáme priestory pre jeho uskladnenie a nechceme, aby zhnilo na zemi pod jabloňou. Jednou z obľúbených možností je potom práve vyrobenie prírodnej jablčnej šťavy alebo muštu.

Mušt vs. džús

Aký je vlastne rozdiel medzi jablčným či iným ovocným muštom a džúsom? Džúsy sa bežne predávajú v obchodoch, ide o priemyselne spracované potraviny. Vyrábajú sa typicky z ovocného koncentrátu, ďalej sa pridávajú najrôznejšie konzervanty, stabilizátory, aromáty a iná chémia. V neposlednom rade sa džúsy silne dosladzujú cukrom či glukózovým alebo fruktózovým sirupom.

Suroviny (koncentrát) môžu pri výrobe rôzne putovať po celom svete. Áno, existujú aj kvalitné a poctivejšie džúsy, ale človek musí veľmi dobre vyberať a vedieť, čo má hľadať. Ani magická formula „100% džús“ nie je tak nepriestrelná, ako by sa mohlo zdať.

Mušt naproti tomu je zvyčajne nápoj domáci či regionálny a ide o čistú šťavu vylisovanú priamo z čerstvého ovocia. Bez ďalších pridaných látok, bez ďalšieho spracovania – pre zvýšenie trvanlivosti však môžu byť mušty pasterizované (zavarené), čo je pomerne veľmi šetrná a nezávadná úprava. Mušty preto tiež vyzerajú celkom inak ako väčšina kupovaných džúsov. Sú redšie, farba je „mdlejšia“, majú typicky aj kal a penu. Skrátka sú autentické. Nehýria jasnými farbami, nie sú krištáľovo priezračné ako priemyselné šťavy a džúsy.

Je mušt zdravý?

Domáci, nedoslazovaný mušt môže byť veľmi bohatou zásobárňou rôznych minerálnych látok a vitamínov. Pri spracovaní sa ich mnoho zničí. V mušte nebude vo výsledku toľko týchto mikroživín ako v čerstvom, zo stromu práve odtrhnutom ovocí.

Napríklad vitamín C je v tekutine nestabilný, náchylný na vyššie teploty (pasterizácia) aj dlhšie skladovanie či styk s kovom (pri drvení plodov a pod.). Napriek tomu v mušte v istej malej miere zostane a množstvo iných, odolnejších živín tiež. V tekutom stave sme navyše ovocie obvykle schopní skonzumovať viac než v pevnom.

Nedoslazovaný, kvalitný a domáci napr. jablčný mušt môže byť dobrým zdrojom antioxidantov. Podľa niektorých štúdií môže byť pitie muštu prevenciou rakoviny, mŕtvice a infarktu, ale aj neurodegeneratívnych chorôb, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Mušt môže blahodarne pôsobiť na črevnú mikroflóru, posilniť imunitu, dokonca aj regulovať hladinu glykémie (krvného cukru) či cholesterolu.

Jablčný mušt môže obsahovať okolo 10 % prirodzeného cukru. To nie je až tak málo a rozhodne nie je nutné piť ho po litroch. Aj tu platí: všetko s mierou. Sem tam pohárik dobrého, domáceho muštu vám však rozhodne môže jedine prospieť. A podobne to platí aj u štiav či muštov z iných druhov ovocia.

Ako využiť šťavy a mušty z drveného a lisovaného ovocia?

Ak máte drvičku na ovocie a lis, otvárajú sa vám mnohé možnosti spracovania ovocia a následných štiav a muštov. Tie sú samozrejme vhodné aj na priamu konzumáciu, ale môžete si pridať nejakú tú prácu navyše a vytvoriť množstvo ráznejších nápojov.

Jablčný cider

Cider by sme mohli označiť za akési jablčné „pivo“ či „víno“ a dnes už ho väčšine ľudí netreba predstavovať. V posledných rokoch sa jeho obľuba raketovo šíri zo západnej Európy (doma je predovšetkým v Španielsku, Portugalsku, ale aj Írsku či UK) aj k nám.

Tento nápoj si pritom môžete ľahko vyrobiť aj podomácky. Ak už máte svoju drvičku na ovocie a lis, nie je to žiadny problém. Cider sa vyrába z vylisovaného jablčného muštu. Ako na to?

Jablčný mušt stočíte do vhodnej kvasnej nádoby (demižónu) a uzavriete kvasnou zátkou, ktorá zabráni prístupu vzduchu. Toto vybavenie musí byť dokonale čisté. Kvasenie môžete trochu vypomôcť pridaním špeciálnych kvasiniek. Hodí sa to zvlášť, ak máte málo trpezlivosti alebo nie celkom ideálne podmienky pre kvasenie. Vhodná teplota pre kvasenie by mala byť medzi cca 14-18°C. Nesnažte sa kvasenie urýchliť vyššími teplotami. Ani výrazne nižšie teploty nie sú vhodné, pretože kvasenie je potom príliš pomalé.

Kvasenie prebieha minimálne 3 týždne – kým kvasná zátka neprestane prebublávať. Pre kontrolu môžete použiť cukromer. Po kvasení je potrebné cider číriť – teda zbaviť kalov a nečistôt. Najjednoduchšie je to s použitím číriaceho prostriedku, ale možno použiť aj teplotný šok. Nečistoty klesnú na dno.

Číry cider opatrne stočte do novej, čistej nádoby tak, aby kaly zostali na dne starej nádoby. Potom už môžete cider stáčať do fliaš. Niekedy sa ešte do fliaš pridáva lyžička cukru na dochutenie. Experimentovať môžete aj s pridaním cukru či korenia (napr. vanilky) už pred kvasením.

Domáce ovocné vína

S pomocou drvičky na ovocie a lisu si môžeme urobiť aj mnoho iných dobrôt, než je cider. Napríklad domáce vína z najrôznejších druhov ovocia. Veľmi obľúbené a tradičné je ríbezľové víno, ale vyrobiť sa dá aj víno napr. egrešové, broskyňové či marhuľové, jarabinové, malinové, hruškové, višňové, ba trebárs aj víno z čierneho bazy, lipových kvetov, šípok, alebo dokonca púpav.

Samozrejme tu nemáme priestor popísať recepty na všetky tieto zaujímavé domáce vína. Avšak pomerne komplexnú databázu receptov nájdete na internete.

Starý dobrý „kalvádos“

Ak máte radi ráznejšie nápoje, môžete si vyrobiť napr. jablčnú pálenku známu pod ľudovým označením kalvádos, ktoré odkazuje k normandskému nápoju calvados.

Na kalvádos potrebujete jablčný kvas. Tu je dôležité povedať, že kvasenie môžete nechať aj len nadrvené jablká v plastových či drevených sudoch alebo kvasných nádobách. Vyššiu kvalitu výsledného produktu však získate, ak drť vylisujete a necháte kvasenie až čistý mušt.

Kvasný proces prebieha pod kvasnou zátkou po dobu 2-3 mesiacov pri teplote optimálne okolo 15°C. Kvasný proces môžete kontrolovať, ale kvas nemiešajte ani s nádobami nehýbte. Neodstraňujte kvasný „koláč“, ktorý sa utvorí na povrchu. Ten opatrne odstráňte až po úplnom vykvasení. Potom už stačí takto pripravený kvas odviezť do kvalitnej pálenice.

Ako využiť odpad z drvenia a odšťavovania ovocia?

Pri drvení a lisovaní či odšťavovaní zeleniny a ovocia vám vždy zostane množstvo „odpadu“. Ten je pritom rozhodne škoda len tak vyhodiť. Tradičným riešením je ho prinajmenšom dať do kompostu, prípadne využiť ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Existujú však aj ďalšie možnosti.

Ak napríklad drvíte či odšťavujete zeleninu (najmä koreňovú, ako je mrkva, zeler, petržlen), môžete zvyšky použiť na vývar. Stačí ich orestovať, zaliať vodou a variť. Potom scediť či prepasírovať. Vývar možno zamraziť či zavariť pre dlhšie uchovanie. Ďalšou možnosťou je zvyšky zeleniny najemno namixovať a použiť rovno na posilnenie a zahustenie základov polievok. Prípadne môžete túto drť aj usušiť rozloženú na plechu či papieri (alebo ešte lepšie v sušičke ovocia) a použiť neskôr.

Zeleninová drť sa však dá použiť aj na rôzne špeciálne recepty – napr. na zeleninové placky, sušienky či tyčinky. Vyrobiť si môžete aj chutné zeleninové pomazánky. Ovocná drť sa zas dá použiť do niektorých ovocných koláčov či bucht. Zvyšky z odšťavovania sa dajú využiť aj na prípravu výborného pečeného čaju. A rozhodne sa dajú vymyslieť aj ďalšie spôsoby zužitkovania týchto zvyškov. Bola by večná škoda ich len tak vyhodiť.